5. Naši cestovatelia sa predstavujú

 

 Volám sa Janka. Janka sa volám preto, že keď ma moja mamička, pani výtvarníčka Anička, došila, povedala: 

„Jaj, ako pekne si sa mi podarila. Si presne ako tvoje sestričky, ktoré som ušila už včera. Ste presne také isté – celkom rovnaké. Tak ako Janka a Danka z rozprávkovej knižky od tety spisovateľky Márie Ďuríčkovej: 

 „Danka má oči celkom ako Janka, hnedé a veselé ani gaštančeky. A Janka má vlasy celkom ako Danka... Danka a Janka sa rovnako obliekajú. Danka má vždy ten istý kabátik ako Janka a Janka také isté šaty ako Danka...Aj čiapky a topánky majú vždy rovnaké. Keď idú po ulici, každý sa zastaví: Ktorá je Danka a ktorá je Janka?“ 

Mamička – pani výtvarníčka Anička – povedala: „Janka, ty si ako tvoje sestričky a ste všetky navlas rovnaké.“ 

A čo robím najradšej? Veľmi rada píšem a maľujem. Z našej cesty okolo sveta napíšem do denníka vždy to, čo ma zaujme, čo sa mi bude páčiť alebo aj nepáčiť na návšteve u detí. 

A namaľujem k tomu aj pár obrázkov. A teraz si na rade ty, Maťko. Pekne sa predstav. 

   

 

 

 Volám sa Maťko a som Jankin braček. Moja mamička, pani výtvarníčka Anička, ma ušila skôr, ako Janku. 

Preto som od nej starší, síce iba o pár hodín, ale aj to sa predsa počíta. Keď som sa narodil, mamička povedala:

 „Ako pekne si sa mi vydaril.   Ozajstný valach je z teba. Biela košeľa,  širák - presne ako Maťko a Kubko v rozprávke Mariany Grznárovej. Ale ty si Maťko.“ Kubko to je ten, čo „mu vyhladne o nejaké to škvŕkanie v bruchu skorej, ako Maťkovi.“ 

Lebo ten, čo „brušisko má, ani čoby riadny vahan schovával pod košeľou, je Jakub. A Matej je zas ten dlhý, čo sa zabudne  prikrčiť, keď sa vracia domov a zakaždým čelom do verají tresne. Ale, že sa spolu ráčia a nejedno leto už vedno po kopcoch preskákali, nuž len sa pekne Kubkom a Maťkom zovú...“ 

Takže ja som preto Maťko, lebo nemám až tak veľmi vypchaté brucho. A čo robím najradšej? Čítam. Čítam všetko, čo sa len čítať dá – knihy, noviny, plagáty, dokonca aj nápisy na obchodoch a aj písmenkovú polievku. Najradšej ale čítam cestopisy. 

To sú knihy, kde autor opisuje príbehy, dojmy a zážitky z ciest. Preto sa teším, že aj ja som teraz takýmto cestopiscom. Z každej mojej cesty napíšem príbeh. A tento môj výlet zdokumentujem aj peknými fotografiami.

 

 

 Pani učiteľka Kristínka sa usmiala na bábiky, popriala im šťastnú cestu a vložila ich do krabice.  Krabicu opatrne zatvorila.


...tma.... ...úplná čierno-čierna tma... 

Bábiky sa ale neboja. Tešia sa. Tisnú sa k sebe, snívajú a do uška si šepkajú, ako ich asi privítajú deti ich prvej návšteve.

...tma.... ...tma čierna ako uhlie.... 

„Ktovie, kam nás teraz pošlú a aké tam budú deti. Budú tam vôbec nejaké deti? Už aby sme boli na mieste,“ pomyslia si naši malí cestovatelia.

...tma....            .............úplná ..............

                  ...............................čierno-čierna tma.......................

                                         ...............................................................

 


Všetky príbehy  a denník z našich výletov nájdeš v našej rubrike Zápisník cestovateľov

na webstránke časopisu.

Tešíme sa na teba

 

Janka a Maťko

Vysvetlivky k textu:

Pult – stolík v obchode, na ktorom je pokladňa

Ráčia sa spolu – kamarátia sa

Regál – poličky v obchode

Širák – klobúk

Vahan – drevená nádoba alebo koryto

Valach – pastier oviec

Vedno - spolu

Veraje – rám dverí

Zovú – volajú

 

Citácie v texte z kníh:

Grznárová, M.: Maťko a Kubko, Mladé letá, 1985. 66-113-85. s. 6

Ďuríčková, M.: Danka a Janka. Mladé  letá, 2010. ISBN 978-80-10-01809-3. s. 6 

 

Comments