5. Naši cestovatelia sa predstavujú

Volám sa Janka. Janka sa volám preto, že keď ma moja mamička, pani výtvarníčka Anička, došila, povedala:

„Jaj, ako pekne si sa mi podarila. Si presne ako tvoje sestričky, ktoré som ušila už včera. Ste presne také isté – celkom rovnaké. Tak ako Janka a Danka z rozprávkovej knižky od tety spisovateľky Márie Ďuríčkovej:

„Danka má oči celkom ako Janka, hnedé a veselé ani gaštančeky. A Janka má vlasy celkom ako Danka... Danka a Janka sa rovnako obliekajú. Danka má vždy ten istý kabátik ako Janka a Janka také isté šaty ako Danka...Aj čiapky a topánky majú vždy rovnaké. Keď idú po ulici, každý sa zastaví: Ktorá je Danka a ktorá je Janka?“

Mamička – pani výtvarníčka Anička – povedala: „Janka, ty si ako tvoje sestričky a ste všetky navlas rovnaké.“

A čo robím najradšej? Veľmi rada píšem a maľujem. Z našej cesty okolo sveta napíšem do denníka vždy to, čo ma zaujme, čo sa mi bude páčiť alebo aj nepáčiť na návšteve u detí.

A namaľujem k tomu aj pár obrázkov. A teraz si na rade ty, Maťko. Pekne sa predstav.

Volám sa Maťko a som Jankin braček. Moja mamička, pani výtvarníčka Anička, ma ušila skôr, ako Janku.

Preto som od nej starší, síce iba o pár hodín, ale aj to sa predsa počíta. Keď som sa narodil, mamička povedala:

„Ako pekne si sa mi vydaril. Ozajstný valach je z teba. Biela košeľa, širák - presne ako Maťko a Kubko v rozprávke Mariany Grznárovej. Ale ty si Maťko.“ Kubko to je ten, čo „mu vyhladne o nejaké to škvŕkanie v bruchu skorej, ako Maťkovi.“

Lebo ten, čo „brušisko má, ani čoby riadny vahan schovával pod košeľou, je Jakub. A Matej je zas ten dlhý, čo sa zabudne prikrčiť, keď sa vracia domov a zakaždým čelom do verají tresne. Ale, že sa spolu ráčia a nejedno leto už vedno po kopcoch preskákali, nuž len sa pekne Kubkom a Maťkom zovú...“

Takže ja som preto Maťko, lebo nemám až tak veľmi vypchaté brucho. A čo robím najradšej? Čítam. Čítam všetko, čo sa len čítať dá – knihy, noviny, plagáty, dokonca aj nápisy na obchodoch a aj písmenkovú polievku. Najradšej ale čítam cestopisy.

To sú knihy, kde autor opisuje príbehy, dojmy a zážitky z ciest. Preto sa teším, že aj ja som teraz takýmto cestopiscom. Z každej mojej cesty napíšem príbeh. A tento môj výlet zdokumentujem aj peknými fotografiami.

Pani učiteľka Kristínka sa usmiala na bábiky, popriala im šťastnú cestu a vložila ich do krabice. Krabicu opatrne zatvorila.

...tma.... ...úplná čierno-čierna tma...

Bábiky sa ale neboja. Tešia sa. Tisnú sa k sebe, snívajú a do uška si šepkajú, ako ich asi privítajú deti ich prvej návšteve.

...tma.... ...tma čierna ako uhlie....

„Ktovie, kam nás teraz pošlú a aké tam budú deti. Budú tam vôbec nejaké deti? Už aby sme boli na mieste,“ pomyslia si naši malí cestovatelia.

...tma.... .............úplná ..............

...............................čierno-čierna tma.......................

...............................................................